Beiträge zu Aristoteles Poetik.
161
riva) zulässig und 171 aus dem vorangcgangenen -orp oder sonst nie entstanden
sein könnte. Um das handschriftliche qi nicht nmkoinmen zu lassen, vermuthete
Susemihl dagegen xc,t-jj yavepäv . . zpaxipiaiv riva vj 'av r /v]v. Allein dagegen
stellt sich ein Bedenken über die sonst hei Aristoteles nicht vorkommende
Gegenüberstellung von jrpoat'petzts und 9070. Allerdings schreibt Aristoteles (5,
1450 b 10 sogar zweimal zpoxipzizxi vj yet^/et (vgl. Beitr. I S. 52), und ebenso
Nicom. Eth. X 1, 1172- a 25 rü pev ’/zp vjde'a Trpoatpoüvrat, za. 5z Xv-yjpä psu-’jovai-j.
Dennoch stehe ich nicht an, dies für eine neben dem herrschenden
Gebrauch hergehende Ausnahme zu erklären, auf die man eine Vermuthung zu
gründen nicht wohl thut. Aristoteles sagt aipeaig ?j av’/ri, aipziaSau, iXiaSai
und azv*iziv, fu^etv, aipzza und oeuxrä, und ebenso dieo£is yj tpu’/ri (oder
cipetis), und dtüxetv vj «peü'jetv. Topik 104 b 2 jrpö/JXvjpa d’eVri dtaXexrtxöv 5ed)-pvjpa
zö truvretvov Xj izpdg aipeouv xai ou'/Jjv rj xpog aXrjäziav xai •yvSxnv. ibid.
b 6 yjjr.ztu.oy etde'vat r.pdg zd IXeV3at rj 91176 tv, ofov jrorspov vj *5dovz) aiperöv v)
ou. Nicom. Eth. VI 2, 1139 a 22 eort d’dVep e’v Siavoia xazapaaig xai ä-dpatzte,
zoöz’ sv ope^et dtM^ts xai 9U717 xrX. Nicom. Eth. II 2, 1104 b 22 rä dtüxetv
raüras xai petVjetv. ibid. 30 rptüv ^äp ovrMV rüv eis zag aipiasig xai rptüv
ovtmv rüv sif rä? 'pvy&g. Rhetor. I 5, 1300 b 5 axoxog zig iaziv, ou azo-y_a^ipsvot
xai aipoüvrai xai ysu'/ouotv. Nicom. Eth. X 2, 1172 b 19 rvjv yäp Xürrijv
xa3’ aurö nräat peuxröv efvat, öpotMs dö rouvavrtov aipero'v. ibid. 1173 a 12
vüv de paivovrat r^v pev oeu^oyzzg ms xaxöv r^v de at'poüpevot ms ä^aSdv.
Nicom. Eth. II 5, 1106 b 6 izäg IjrtorüpMv njv vzzpßoXrjv xai rvjv zXXzi-^iv petzet,
rd de ps’jov £vjrst xai roü3’ atpetrat. Anal. Prior. 68 a 25 ff. Topik 113 a 3, 5
äppörepa ‘jap atperä xai roO adroü rjäovg . . . xai ‘jap raüra äppo'repa peuxrä
xai zoO aüroü rjä'jvg. ibid. II azo re ■jap e’vavrt'ou vj3ous eVri, xai rd piv atperöv
rd de psuxrov . . xa3’ exaanjv ‘yäp <ry£u l yi'av ro pev atperöv rd de psuxröv. 113
b 32, 34 rp pev *jap äpenj äzw.yj.Jil, zp de xaxt'a, xai rrj pev äxoXou^ef rd atperöv,
rzj de rd psuxröv . . e’vavriov ‘jap rd atperöv rü psuxrü. Vgl. 135 b 15 e’irei
e’vavriov eVrtv ä.7a3ü pev xaxo'v, aiperü de peuxröv, eVrt de roO ä'/aSoü tdtov rd
atperöv, sivj av xaxoü tdtov rd peuxrdv. 118 b 32 sqq. xaXi-j rd roO ßeXziovog
evexev atperdirepov . . opccM? de xai eVi rcöv yeuxrdiv ■ yeuxrorepov qäp rd päX-Xov
e’p^odiortxdv rtöv aipertöv . . ert ex roü öpoiMS deixvüvat peuxrdv xai atperöv
rd irpoxetpevov ■ Xrrov “/dtp aiperdv rd rotourov, o xai e’Aotr’ av rts opotMg xai
pu'joi, roü ere’pou dvros atperoü povov. 119 a 3 arpds rd detxvuvat drtoüv atperöv
ij ipeuxrdv. Nicom. Eth. III 6, 1113 b 1 aipoüvrai ouv rd z;<5ü ms ä'/a^öv rijv de
Xüjnjv ms xaxdv ysuqoutrtv. III 11, 1116 a 11 sqq. und a 28, 29 opz^ig — 0U7X.
III 15, 1119 a 22 sq. VII 6, 1148 a 18; b 3 sq. VII 10, 1151 b 1; X 10, 1179
b 14. Rhetor. II 21, 1394 a 25 trepi o<tmv ai -paigeig etat, xai atperä vj usuxra
e’rrt -pds rd zrpärretv, was am Ende desselben Kapitels 1395 b 16 durch repi
rüv jrpoatperüv zusammengefasst wird. Psyeli. III 7, 431 a 9 orav de todu vj
Xumjpöv, ofov xarapäoa >7 asoyaoa, dtüxet I7 tpzO’jzi. Rhet. I 10, 1368 b 29 rt'vMv
öpeqdpevot xai rota 'jz'j‘j r zjzig. Top. 133 a 28 raurov sVrt rd dtMxrdv xai rd
atperöv. Nie. Eth. I 5, 1097 a 31 sq.
Geht nun aus dieser Zusammenstellung, die gewiss der Vervollständigung
fähig ist, hervor, dass nach festem Brauch nicht xpoaipzaig und 9071p, sondern
Sitzl). d. phil.-hist. CI. LU. I. Hfl. 11